Popis: 1× kniha, vázaná, 32 stran, 23 × 22,7 cm, česky
Děvčátko na procházce s roztržitým tatínkem sbírá kytičky, které prorůstají z chodníků a silnic, a každý kvítek někomu daruje. Ať už je to dárek chtěný či nechtěný, život holčičky i obdarovaných se jím propojí a promění.
Krehká kniha Kytičky z ulice presvetlí aj najtemnejšie dni
Denník N , 4.12.2016
<p>(...) Cenami ovenčená kniha je dielom známeho kanadsko-amerického spisovateľa JonArna Lawsona a kanadského ilustrátora Sydneyho Smitha. Príbeh vychádza zo skutočného zážitku autora so svojou dcérou, ktorý s pomocou ilustrátora zhmotnil do príbehu bez slov.
(...) Ilustrátor veľmi pôsobivo a rafinovane využíva čierno-biele ilustrácie, ktorým spočiatku počas cesty mestom dominuje dievčatko v červenom kabátiku a jednotlivé kvietky. Situácia sa však začne meniť, keď sa dievčatko rozhodne rozdávať kvietky. Obdarovaní aj ich okolie sa začnú symbolicky zafarbovať, vyjasňovať, priam až žiariť.</p>
Táto cenami ovenčená kniha je dielom známeho kanadsko-amerického spisovateľa JonArna Lawsona a kanadského ilustrátora Sydneyho Smitha. Príbeh vychádza zo skutočného zážitku autora so svojou dcérou, ktorý s pomocou ilustrátora zhmotnil do príbehu bez slov.
Dievčatko – hlavná hrdinka príbehu, kráča domov so svojím oteckom. Otec ide popri nej, no skoro celú cestu telefonuje alebo je zamyslený, takže mu uniká dianie okolo, rovnako ako aj to, čo robí jeho dcérka. Dievčatko počas cesty zbiera po chodníkoch v meste kvietky, ktoré si vydobyli svoje právo na život aj cez vrstvy fádneho betónu či asfaltu. Dievčatko si však kvietky nenecháva pre seba – jeden nechá pri mŕtvom vtáčikovi, ďalší položí vedľa spiaceho a nič netušiaceho bezdomovca, iný zastokne neznámemu psíkovi za obojok.
Ilustrátor veľmi pôsobivo a rafinovane využíva čierno-biele ilustrácie, ktorým spočiatku počas cesty mestom dominuje dievčatko v červenom kabátiku a jednotlivé kvietky. Situácia sa však začne meniť, keď sa dievčatko rozhodne rozdávať kvietky. Obdarovaní aj ich okolie sa začnú symbolicky zafarbovať, vyjasňovať, priam až žiariť.
Mnoho recenzentov spomína v súvislosti s touto knihou jej vážne a naliehavé posolstvá: krása každodennosti, malých gest, ktoré dokážu však veľa zavážiť; uvedomovanie si prítomnosti – aké je potrebné venovať sa svojim najbližším či vážiť si čas s nimi a naučiť sa jednoducho vypnúť (nielen telefón). Na záver knižky ako memento stojí dievčatko so zdvihnutou rukou. Letmým pohľadom sa môže zdať, že v ruke drží telefón, no zdanie klame. Pridržiava si kapucňu kabátika a v druhej ruke má kvietok. Viac nepotrebuje.
Osobne na príbehu oceňujem vnútornú silu a zároveň citlivosť dievčatka. Napriek šedi a nevšímavosti okolia svojím nezastreným pohľadom vníma krásu aj nehu okolo seba a posúva ich znásobené ďalej. A tak nezištne vnáša „farbu“ a radosť do života ostatných.