Podobné tituly

Richard Flanagan: Úzká cesta na daleký sever
Z anglického originálu The Narrow Road to the Deep North do češtiny preložil Jiří Hrubý, vydalo vydavateľstvo ODEON v roku 2016.
Úzká cesta na daleký sever je názov víťazného románu Man Bookerovej ceny za rok 2014. Jeho autorm je tasmánsky spisovateľ Richard Flanagan, ktorý rozpráva príbeh austrálskeho vojenského chirurga Dorriga Evansa v japonskom zajateckom tábore počas druhej svetovej vojny a ktorý je založený na skutočnýcha udalostiach. Autor na knihe pracoval temer dvanásť rokov, a až šiestu verziu sa rozhodol ponúknuť svojmu vydavateľovi. Venoval ju svojmu otcovi, väzňovi číslo 335, ktorý bol jedným zo 60 000 vojnových zajatcov, ktorí sa zúčastnili na stavbe smutne slávnej Železnice smrti, ktorá je známa i pod menom Thajsko-Burmská alebo železnica Burma-Siam. Tá mala zabezpečovať zásobovanie japonskej armády, ktorá sa zmocnila Burmy po vytlačení Britov z tohto územia. Eventuálne sa Japonci chceli cestou na sever zmocniť i Indie.
Stavba železnice z Thajska do Burmy lákala už v minulosti britských kolonizátorov, no jej realizáciu pokladali kvôli extrémne náročnému hornatému a džunglovitému terénu, ktorý rozdeľovali mohutné rieky a neschodné priesmyky, za nemožnú. Japonskí inžinieri vypočítali, že pri maximálnom úsilí by stavba trvala minimálne päť rokov. S nasadením vojnových zajatcov, miestnych námezdných robotníkov, japonských a kórejských vojakov - spolu temer švrť milióna mužov, sa začalo na jeseň roku 1942 so stavbou, ktorú mali podľa cisárovho rozkazu skončiť v decembri budúceho roku. Na počesť panovníka železnicu ukončili predčasne, ešte v októbri 1943, na jej stavbe sa pracovalo nepretržite 24 hodín, na dve dvanásť - hodinové smeny. Železnica, dlhá temer 415 kilometrov, so 600 mostami vrátane niekoľkých dlhých oblúkových konštrukcií, si podľa odhadov vyžiadala vyše 100 000 obetí . Smrť sa tu stala každodennosťou, umieralo sa od hladu, vyčerpania, brutálneho zaobchádzania, sadistického mučenia a tropických chorôb. Po vojne bola táto stavba vyhlásená za vojnový zločin spáchaný Japoncami počas druhej svetovej vojny. Železnica sa nikdy naplno nevyužila, pretože niekoľko mesiacov po jej skončení, spojenci most cez rieku Kwai zničili. Tisíce mužov prišli o život úplne zbytočne.
Názov svojho už šiesteho románu Úzká cesta na daleký sever si Richard Flanagan vypožičal od japonského klasika zenovej poézie haikú. Básnik Macuo Bašó sa v 17. storočí vybral pešo z dnešného Tokia na sever. Kráčal vraj bez jasného cieľa. Sprevádzala ho iba nekonečná samota, a svoje pocity a vnemy si zaznamenával v cestovnom poetickom denníku. Autor Richard Flanagan si tento poetický názov nevybral náhodne. Symbolizuje totiž hlavného hrdinu románu, ktorým je železnica. Tá pre Japoncov znamenala cestu na sever, až k dobytiu celej Ázie. Tak ako hovorí jeden z krutých veliteľov pracovného tábora, major Nakamura, a jeho nadriadený plukovník Kota vždy pred popravou zajatcov sťatím: „Budujeme cestu, ktorou vyvezieme krásu a múdrosť našej poézie do celého sveta...“
Ak sa budeme pýtať na vierohodnosť fanatizmu veliteľov Nakamuru či Kota a ich iracionálnej zaslepenosti voči príkazom svojich nadriadených, možno sa tiež opýtať, prečo toho, kto vydával tieto príkazy, cisára Hirohita, nikdy nepostavili pred vojnový súd.
I keď je dej románu rozdelený na tri základné časti, rozprávanie sa deje v kruhoch a táto cirkulárnosť času presúva minulosť do prítomnosti a naopak. Román Úzká cesta na daleký sever sa začína na sklonku života hlavného hrdinu doktora Dorriga Evansa rekapituláciou udalostí z minulosti, Čitateľ sa stretáva s Dorrigom - ešte dieťaťom z chudobných pomerov v Tasmánii, z ktorých sa mu podarí uniknúť vďaka vysokoškolskému štipendiu, a ako medik prežíva nezabudnuteľný ľúbostný román s Amy, manželkou svojho strýka. I keď sa ožení s dievčaťom z vyšších spoločenských kruhov, je to zakázaná láska k Amy, ktorá ho drží pri živote počas vojny. Druhá časť románu sa odhráva zväčša v pracovnom tábore a pripomína Danteho peklo nielen extrémnosťou životných podmienok, ale rozhodnutiami, ktoré Evans ako hlavný lekár musí denne robiť a od ktorých často závisia životy jeho druhov. Autorove portréty sadistických veliteľov, milovníkov japonskej poézie, ktorej verše nahlas deklamujú, či rasistické poznámky na adresu svojich podriadených - kórejských strážcov, ako i mučiace metódy japonskej vojenskej polície Kempeitai, sú už len explicitným vykreslením pekla na zemi. V tretej časti románu sa Dorrigo Evans vracia domov ako hrdina a stáva sa váženým lekárom a občanom. Nie je však schopný nájsť pokoj duše, lásku a vášeň. Mnohí zajatci i mučitelia ako i Evans, ktorí prežili vojnu, nedokážu žiť v mieri, akoby sa báli ponoriť sa do života naplno, aby ich opäť nezradil. Už mu neveria a berú ho fatalisticky, deň po dni. Pohybujú sa ako by na hrane noža, ktorá rozdeľuje prítomnosť už nejestvujúcu, od budúcnosti, ktorá sa ešte nestala. Dorrigo Evans sa často mení zo živej bytosti na akýsi vlastný tieň. Čas si predstavuje ako šialenca, ktorý rozhadzuje okolo seba prach. Po vojne sa mu často zdá, že všetko, čo prežil, sa stalo niekomu inému. Nenávidí reči o hrdinstve a cnosti, najmä ak sa pripisujú jemu, nechce, aby jeho život určoval čas prežitý v zajateckom tábore smrti. „...stávam sa tým, čím prechádzam a čo na svojej ceste stretávam, neviem sa zastaviť a odýchnuť si ...“. parafrázuje Tennysonovho Odyssea.
Úzká cesta na daleký sever nie je len vojnovým románom, je to etická rozprava o zúfalstve a nádeji počas násilia a ľudského poníženia, je to román o láske a brutalite vojny, o protirečivej viere v dobro, o ľudskej kapacite milovať napriek nepredstaviteľnej bolesti a utrpeniu. Román je autorovým poetickým vyznaním lásky k umeniu a poézii. Stavia tu proti sebe klasickú formu japonskej poézie haikú s anglickou poéziou A.Tennysona, G.G. Byrona, W.Shakespeara a amerického W. Whitmana.
Román Úzká cesta na daleký sever je meditáciou o živote, človeku, čase a o tom, čo ostáva, keď príbeh opisuje neopisateľné. Práve to sa podarilo Richardovi Flanaganovi, keď siahol po téme stavby Železnici smrti a momentoch a zvratoch, ktoré natrvalo určujú náš život.
Danica Hollá
Poznámka o autorovi
Tak ako i v predchádzajúcich románoch, i v tomto, Tasmánia, autorovo rodisko, zohráva dôležitú úlohu. Jeho prarodičov sem priviezli z Írska. Drsné podmienky bývalej britskej trestaneckej kolónie a rasistické perzekúcie pôvodného obyvateľstva vždy nejakým spôsobom vo Flanaganovej tvorbe vyrážajú na povrch.