Osmý den týdne
Eva Bachletová, 10.2.2016
Ôsmy deň týždňa
Karel Hvížďala: Osmý den týdne, Novela Bohemica, 2015
Keď sa mi dostala do rúk knižka s názvom Osmý den týdne z českého vydavateľstva Novela Bohemica, vedela som, že autor pre čitateľa pripravil čosi nezvyčajné. Karel Hvížďala, autor knižne vydaných päťdesiatich troch fejtónov v poznámke napísal, že pamäť je citová a je náchylná ku všetkým prenosom, zastieraniu, škrtaniu, či naopak sa rôzne projektuje. A dodal: „Proto i tyto texty jsou z olam haba, z osmého dne týdne, který není z tohto světa.“
Dnes je práve Nový rok, čas, ktorý nám už opatrne patrí, ale predsa je to istým spôsobom magický medzičas, do ktorého sa prelievajú naše spomienky, sny, túžby, plány. Čas, kedy sa stretá minulosť s prítomnosťou a budúcnosťou.
A taká je aj Hvížďalova knižka fejtónov. Snivá, vstupujúca do pamäte detstva i mladosti, časov, ktoré boli a sú pre autora dôležité. Jeho príbehy sú úsmevné i trpké, sú reflexiou bytia jeho generácie. A predsa otvárajú pre čitateľa priestor, aby sa s nimi konfrontoval. Aby sníval a spomínal spolu s autorom na svoj život. Vydarené ilustrácie Miroslava Bartáka sú satirickými dvojbodkami, ktoré tvoria predel v čase slov.
Čitatelia, ktorí poznajú tvorbu spisovateľa a novinára Karla Hvížďalu, známeho pragmatickými a kritickými pohľadmi na médiá a spoločnosť, pri tejto knižke získavajú iný rozmer sveta ako v predchádzajúcich autorových dielach. V knižke Osmý den týdne je Hvížďala oveľa viac osobný, akoby chcel, aby čitatelia porozumeli jeho pohnútkam, ktoré ho vedú k prezentovaným spoločenským a politickým postojom. Lebo je pravdou, že naše dospelé životy pramenia zo zážitkov a formovania v rodine a krajine, kde vyrastáme. Vďaka týmto fejtónom, ktoré majú neraz skôr charakter rozprávania či úvah, sa dotýkame autorovho detstva, ktoré v tomto kontexte pre neho symbolizuje cenná bytosť – babička. A zároveň nás autor konfrontuje s vlastným strachom, prameniacim z neslobody či pocitu ohrozenia, ktorý získal v detstve a mladosti. Je zrejmé, že tento strach autora sprevádza celý život a prostredníctvom osobných výpovedí pripomína všetkým generáciám ako je ľahké prísť o slobodu a ľudskú dôstojnosť.
Hvížďalove fejtóny sú však zároveň poetickými fotografiami jeho pamäte, pocitov, zážitkov, chutí i vôní, kultúry a židovskej tradície. V tomto kontexte je vo Hvížďalových textoch akceptovateľný i sentiment, ktorý však vyvažuje glosovaním súčasnosti a bodkami poznania v závere svojich fejtónov. Autor teda spolu s čitateľmi hľadá pravdu o vlastnej podstate bytia, identite tvorivej bytosti, smerovaní sveta, určení ľudského pokolenia.
Je Nový rok a ja som sa rozhodla ho osláviť ako ôsmy deň v týždni, kedy čosi zreje, čosi ostáva ukryté, neuchopené, tajomné. Je to deň skvelých prísľubov, ako aj životných právd. Možno niektoré z nich nájde pozorný čitateľ v knižke Osmý den týdne.
Eva Bachletová
Recenzia bola publikovaná v Cirkevných listoch 1-2/2016, mesačníku slovenských evanjelikov augusburského vyznania, Slovensko